UV žiarenie ovplyvňuje naše správanie aj zdravie

Letné mesiace sú príležitosťou užiť si teplo slnečných lúčov a cítiť sa zdravšie a príťažlivejšie. Stále však musíme pamätať, že dobrý úmysel sa na ostrom slnku môže ľahko skomplikovať.

Našim „protivníkom“ je UV žiarenie. Ide o časť svetelného spektra s príslušnou vlnovou dĺžkou. Tak napríklad hodnoty viditeľného spektra svetla sa pohybujú v rozmedzí od približne 400 nm do 750 nm. Žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou než 750 nm sa nám javí ako červené, aj preto sa táto časť škály označuje ako infračervená. Naopak, náš ultrafialový protivník sa nachádza od hodnôt 400 nm nižšie.

Ultrafialovú časť spektra (s vlnovou dĺžkou od 100 nm do 400 nm) rozdeľujeme na tri UV oblasti, skratkami UV-A (320 – 400 nm), UV-B (280 – 320 nm) a UV-C (100 – 280 nm). Každá zo zložiek má na človeka rôzne fyzikálne a biochemické účinky.

UVA žiarenie

Predstavuje najpočetnejšiu zložku UV žiarenia, tvorí z neho cca 90%. Preniká hlbšie do pokožky, spôsobuje jej vysúšanie a predčasné starnutie. V prípade očí dokáže preniknúť až na sietnicu a pri dlhodobom pôsobení môže spôsobiť poškodenie zraku, dokonca až oslepnutie.

UVB žiarenie

Kvôli kratšej vlnovej dĺžke pôsobí na povrch kože. Prispieva k spáleninám kože a pri dlhšom pôsobení môže spôsobiť snežnú slepotu.

UVC žiarenie

Z ultrafialových žiarení má najvyššiu energiu. Môže telu uškodiť aj v malých dávkach, ale chvalabohu prakticky neprechádza atmosférou a na Zem nedopadá. S UVC žiarením sa môžeme skôr stretnúť v zdravotníctve, farmaceutickom, či potravinárskom priemysle (sterilizácia, dezinfekcia, pri spracúvaní potravinárskych výrobkov).

UV žiarenie a jeho zložka UVC, ktorá sa cez atmosféru na Zem takmer nedostane, sa využíva napríklad sterilizáciu v zdravotníctve. Zdroj: shutterstock.com.

Riziká, ktoré prináša UV žiarenie

Počas opaľovania je naše telo vystavené UV žiareniu typu A a B. Obe výrazne poškodzujú DNA v bunkách kože a sú zodpovedné za spálenie pokožky a vznik rakoviny. UV žiarenie stimuluje metabolizmus, prechodne dokáže zvýšiť krvný tlak, stimuluje činnosť hypofýzy, štítnej žľazy, či vegetatívneho nervového systému. Pri biochemických procesoch dochádza k uvoľňovaniu histamínu, kinínov a cytokinínov, ďalej cyklooxygenázy a produktov kyseliny arachidonovej.

Aby UV žiarenie mohlo spôsobiť chemickú zmenu, musí sa absorbovať. Pri bežných hladinách žiarenia počas osvietenia Slnkom ide o absorpciu jedného fotónu (základnej jednotky svetla) molekulou a o vytvorenie excitovaného stavu. To jest, keď elektrón v molekule „preskočí“ na vyššiu energetickú hladinu.

Primárne produkty, ktoré absorpciou vznikajú sú zvyčajne veľmi reaktívne a nestabilné. V ďalšom kroku táto reaktívna molekula (skupina atómov) zreaguje s inou a keďže pri tejto reakcii nie je potrebná ďalšia energia elektromagnetického žiarenia, nazýva sa tmavá reakcia. V takýchto reťazcoch tmavých reakcií vznikajú tzv. voľné radikály.

Ide o atómy alebo molekuly, ktoré majú aspoň jeden nespárený elektrón. Práve kvôli nemu sú veľmi agresívne. Vo chvíli, keď sa ocitnú v atomárnej štruktúre, reagujú s elektrónom najbližšej molekuly. Výsledkom je, že ho buď vytrhnú alebo sa k nemu pridajú, čím opäť získajú stabilitu a voľný elektrón zanikne. Poškodením vedľajšej molekuly však okamžite vzniká nový voľný radikál a v konečnom dôsledku sa našimi tkanivami a orgánmi preženie elektrónová búrka, ktorá poškodzuje všetko, čo jej stojí v ceste.

UV žiarenie a jeho pozitíva

UV žiarenie má samozrejme aj pozitívne účinky. Ako prvé asi každému napadne hnednutie kože pri vystavovaní sa slnečným lúčom. Ide o obrannú reakciu tela. Vytvára sa tak pigment melanín, ktorý UV žiarenie pohlcuje. Ďalej sa v koži vytvára vitamín D. Ako základ slúži zlúčenina 7-dehydrocholesterol, ktorá je medziproduktom pri metabolizme cholesterolu. Pri jeho syntéze sa dostáva do kože a ak ho tu správne trafí fotón UV žiarenia, dochádza k rozbitiu jedného jeho väzbového kruhu a následnej izomerizácii. Vzniká cholekalciferol – vitamín D3, ktorý však ešte nie je aktívnou formou vitamínu. V pečeni sa ešte musí zmeniť na kalcidiol a až ten sa následne v obličkách metabolizuje na kalcitriol – to už je biologicky aktívna forma vitamínu D.

UV žiarenie má nesporné pozitívne účinky na náš organizmus. Počas slnečných dní, majú ľudia všeobecne lepšiu náladu.

UV žiarenie má nesporné pozitívne účinky na náš organizmus. Aj tu ale platí zásada, všetko s mierou. Zdroj: shutterstock.com

Najvyššia rýchlosť premeny a produkcie vitamínu D3 nastáva pri vlnovej dĺžke 293 nm a pri jej zmene veľmi rýchlo klesá. Atmosféra našej planéty však filtruje všetky vlnové dĺžky do hodnoty cca 298 nm (čo je dobre, pretože práve na tie je naša DNA veľmi citlivá). Na zemskom povrchu ostáva k dispozícii veľmi úzke pásmo vlnových dĺžok, medzi cca 300 nm a 310 nm, v ktorom má ešte produkcia vitamínu významnú rýchlosť. Žiarenie je v tejto oblasti oslabujú aj ďalšie faktory:

  • uhol dopadu slnečných lúčov (rôzny uhly ich pôsobenia ráno, na obed, večer; vzdialenosť od rovníka)
  • stav ozónovej vrstvy
  • oblačnosť, znečistenie vzduchu
  • melanín v koži (výrazne tieto vlnové dĺžky filtruje)
  • sklo (toto pásmo neprepúšťa vôbec)
  • nadmorská výška (čím vyššie, tým vyššia intenzita)

Vitamín D a jeho účinky

Aké účinky má vitamín D v správnej koncentrácii na naše telo? Napríklad pomáha udržiavať rovnováhu cyklov vápnika a fosforu (najmä v kostiach a zuboch), reguluje mnohé gény zodpovedné za obrovské množstvo biologických procesov, posilňuje náš imunitný systém, či stimuluje rast a rozvoj kožných buniek. A pravdaže za krásneho slnečného dňa má väčšina ľudí oveľa lepšiu náladu ako pri zatiahnutej oblohe.

V rozumnej miere je teda opaľovanie pre náš organizmus prospešné. V našich zemepisných šírkach v lete stačí nášmu priemernému fototypu na tvorbu vitamínu D vystaviť ruky a tvár na priame slnko približne na 20 minút 2x týždenne.

Ideme však na dovolenku, ktorú chceme stráviť pri mori, na slnku, vrátiť sa z nej opálení a oddýchnutí. K tomu, aby sme tento ideálny stav dosiahli, sa musíme chrániť opaľovacími krémami. Ako však zvoliť ten správny? Mohol by vám pomôcť náš článok: Ako si vybrať olej na opaľovanie.

Opaľovacie krémy sú k dispozícii v rôznych formách – ako krém, mlieko, či sprej a fungujú na princípe jedného z dvoch druhov filtrov – fyzikálneho alebo chemického. Na to, aby efektívne chránil pokožku, by mal zvládnuť odfiltrovať UVA, aj UVB žiarenie.

Fyzikálny filter

  • na koži pomocou mikrokryštálov vytvorí vrstvu, ktorá odráža dopadajúce lúče a zabraňuje UV žiareniu preniknúť do kože
  • vrstva sa nevstrebáva, po nanesení na koži ostáva biely povlak

Chemický filter

  • pohlcuje UV žiarenie a premieňa ho na teplo
  • na to, aby fungoval sa musí vstrebať do pokožky, preto na tele nevytvára povlak

Príjemné opaľovanie.

 

Publikované: 06. 09. 2018
Tagy: # ultrafialové žiarenie # slnečné žiarenie # UVA žiarenie # UVB žiarenie # UVC žiarenie

Zdieľať

Odporúčané články

Exkluzívne ponuky, odborné rady a tipy na tvoj e-mail